:)Robili sme co sme mohli, menej sa uz nedalo:)

Fotka

2. listopadu 2007 v 8:56 |  storyky
Slnko zapada a farbi oblohu. Mesto stale zije sojim prirodzenym tempom, ktory sa pomaly al isto zastavuje. Som na streche jednej slavnej budovy v meste. Stojim na okraji a vaham. Vaham nad tim, ci mam ukoncit sve trapenie aleno zit dallej s tou bolestou. Bolestou, ktoru sposobil ON. Prehravam si stale dookola tu dnesnu scenu........Bola som u seba doma. Sedela som na posteli av ruke som mala jeho fotku.Presla som rukou po fotke a letmo u pobozkala a opatrne som ju vratila na stol. Naraz niekto zazvonil. Otvorila som dvere. Bol to On. Rozbuchalo sa mi srdce. Pozvala som ho dalej. Zacal hovorit o tom, ze sa dozvedel od ostatnych, ze ho sialene milujem. Povedal, ze ma nemiluje, ale mozme byt priatelia. Vyhodila som ho z bytu. Bola som zufala. Nasadla som do auto a prechadzala som cez mesto. Celu dobu som mala pocit, ze ma niekto sleduje. Zasla som k slavenj presklenej budove. Bola velmi vysoka a ja na samom dne. Vysla som az hore. "A co dalej??"...hovorila som si..."Som tu Boze, vezmi si ma k sebe." Zbierala som odvahu k skoku. Pocula som za sebou sramot. Obzriem sa a je tam On. Hovori, aby som to nerobila. Obloha sa zatahuje. Naraz sa mi zvrtne noha a ja padam dole. NIc nevidim, nepocujem a necitim. Otvorim oci. Slana sa nadomnou a prosi aby som neumierala. Pocujem sanitku. Prsi. Kvapky dazda padaju na moje telo, vlasy aj tvar. Naposledy sa na neho usmejem. Pyta sa, preco som to urobila. Rada by som odpovedala: "Bez teba ma uz nebavi zit" ale nemam silu. Je koniec.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama